Maľovanie je so mnou úzko späté už od detstva.

O to viac, že naša celá rodina inklinovala k umeniu a k maľbe.
Otec sa väčšinu života venoval profesionálne remeselnej maľbe interiérov,

no mal i mnoho svojich umeleckých prác z mladosti, ktoré nám rád ukazoval, aby nás inšpiroval.

No vzorom v maľbe mi bola práve moja staršia sestra, ktorá nádherne maľovala už od mala.

Dalo by sa povedať, že som sa už narodila do umeleckej rodiny.

Otec vyštudoval dva cykly hudobnej výchovy, kde sa naučil
hrať na klarinet, akordeón i saxofón. Potom dlhé roky hral i spieval v dychovej kapele. Boli
časy, keď sa v mladosti venoval i spoločenským tancom. Dnes učí žiakov hru na akordeón a klavír na umeleckej škole. Mama zase v mladosti spievala a tancovala v ľudovom súbore.
Toto všetko ma ovplyvnilo v tom, že i ja som sa vydala na cestu za umením. Zhruba
rok som hrala na zobcovej flaute, osem rokov som sa venovala hre na violončelo a celkom
osemnásť rokov som tancovala štandardné a latinsko-americké tance, ktoré mi spolu
s maľbou prirástli k srdcu najviac a obe ma sprevádzali až do dospelosti. Zrejme aj preto
spájam hudbu, tanec a maľbu do jedného celku. Aj pohyb štetcom vie byť pre mňa rovnako
vzrušujúci ako tanec.

V detstve som mala viacero učiteľov, no žiaden z nich sa mi nevenoval do hĺbky, ako
by som potrebovala. Až v dospelosti som sa k maľbe vrátila s úmyslom preniknúť do tajov
rôznych maliarskych techník, aby som si rozšírila obzory i portfólio. Momentálne sa mi
venuje renomovaný umelec  Didier Le Mar © na súkromných výtvarných hodinách

od BEAUTIFUL ART gallery, s ktorým nachádzame pravú podstatu mojej maľby.

Aj vďaka nemu zisťujem, čo ma v maľbe fascinuje a vystihuje moju pravú podstatu.

Väčšina mojich diel má charakteristickú pastóznu, štruktúrovanú textúru, ktorú neskôr
dekorujem najmä akrylovými farbami, atramentmi, práškovými pigmentami a metalickými
voskovými pastami. Poväčšine ide o abstraktnú maľbu, ktorá vystihuje pocit a energiu, ktorú
som zažívala počas tanca a ktorú chcem do diela vložiť, čiže nie je to len zhluk farieb, ale
i daných pocitov, ktoré pri maľbe mám a ktoré do nej vkladám. Zároveň, vždy predtým, než
začnem tvoriť, si v hlave utvrdím, aký zámer a energiu vložím do konkrétneho diela.

 

Názov: Connection    

Rozmer: 110x100 cm 

Cena: 280,€

 
  Odpoveď :  
Fascinuje ma i klasická maľba, no v mojich dielach viac uprednostňujem abstraktné
techniky maľby, pretože podľa môjho názoru vedia v človeku oveľa viac zanechať určitú
emóciu z diela, vyvolať konkrétny pocit, či priam šíriť samotnú energiu, ktorou autor oplýva.
 
5. Čo alebo koho považuješ za najlepšiu inšpiráciu/múzu pri tvorbe obrazov? 

  Odpoveď :  
V mojom živote hrá veľkú rolu tanec. Preto sa i v mojich dielach snažím stvárňovať
práve túto energiu. Tanec Vám dokáže dodať chuť do života, elán i potrebnú energiu, a to i
napriek tomu, že ide o fyzickú záťaž. Určite ste neraz zažili ten pocit, že ste pri tanci podali
obrovský fyzický výkon, no napriek tomu ste mali pocit, že Vám to akoby dobilo baterky, že?
Takže mojou múzou nie je ani tak konkrétna osoba, než pohyb ako taký a energia, ktorá
z neho ide.
Do mnohých z mojich diel som vložila aj zámer, aby sa niesli vo „FLOW“. Toto slovo
pre mňa znamená tok tej správnej energie. Znamená to akúsi ľahkosť bytia. Takúto ľahkosť
môžete pocítiť aj pri tanci, ak sa odovzdáte tónom hudby a necháte sa nimi viesť. Ak do
obrazu vkladám „FLOW“, chcem, aby na majiteľa obrazu pôsobil tak, že sa bude cítiť
radostne, vďaka čomu mu všetko pôjde v ľahkosti, od ruky a s potešením. Ak si ho teda
zavesí do svojej pracovne, či obývačky, bude ho dobíjať tou správnou energiou potrebnou pre
jeho rast. A možno bude mať chuť i tancovať.

 

 
6. Je to zrejme veľmi individuálne, ale ako dlho ti zhruba trvá práca na jednom
obraze? 

  Odpoveď :  
Tak toto je naozaj veľmi individuálne, pretože každý obraz je iný a špecifický. Záleží
aj od toho, v akej nálade sa nachádzam. Ak cítim, že mám chuť a energiu maľovať, vtedy to
ide naozaj s ľahkosťou. Ak to tak necítim, radšej maľbu odložím na neskôr, prípadne na iný
deň. Štandardne však na každom obraze robím niekoľko dní, pretože každý obraz
prechádza minimálne troma fázami: Najskôr ho natriem štruktúrovacou pastou, ktorá musí
dostatočne vyschnúť, prípadne i popraskať. Potom ho natieram základnými podkladovými
nátermi, kde dbám na to, aby sa farba dostala do každej štrbinky či reliéfu. No a nakoniec
ma čaká samotná maľba, kde sa hrám s farbami tak, aby dokonale k sebe ladili,

pričom využívam viaceré techniky nanášania farby. Počas toho
a najmä ku koncu práce používam ešte voskové pasty na dotvorenie celkového dojmu.
 
7. Ako je to s tvojou prácou? Na ktorý zo svojich obrazov si najviac hrdá? 

  Odpoveď :  
  Mám viacero obrazov, ktoré mi priam prirástli k srdcu, pretože som do nich vložila tú
správnu energiu, lásku a vášeň. Preto je ťažké vybrať, na ktorý som najviac hrdá. No asi
najbližšie mám k dvom obrazom, a to k obrazu s názvom „Flamenco“ z kolekcie obrazov
„Umenie tanca“ a k obrazu „Conversion“ z kolekcie „My Soul“.

 

Názov: Conversion

Rozmer: 60x80 cm 

Cena: 260,€

  Odpoveď :   
Ak sa bavíme o vzoroch ako o ľuďoch, ktorí priamo ovplyvnili môj život a moju cestu
za umením, tak to bol na jednej strane môj otec, ktorý sa celý život venoval maľbe i hudbe na
profesionálnej úrovni a veľa som sa od neho naučila i inšpirovala. A potom to boli moji
taneční tréneri, najmä pán Dušan Paška, ktorý do tohto umenia vkladal absolútne maximum.
On tým žije celý svoj život a trúfam si povedať, že je na Slovensku vo svojom obore
absolútna špička. Je vzorom pre mnohé generácie tanečníkov ako po fyzickej pripravenosti,
tak aj po duševnej stránke a mentálnom nastavení mysle. Chcela by som v jeho veku podávať
také športové výkony, aké podáva na parkete, bicykli či lyžiach do dnešného dňa (pozn.
autora: Aktuálne má 78 rokov). A tiež mať jeho zanietenosť, húževnatosť a priebojnosť.
Pamätám si časy, keď svoju dcéru brával do Anglicka na súkromné hodiny s top svetovými
trénermi a tiež pozýval týchto trénerov k nám na Slovensko a potom si to hodiny a hodiny
doma pozeral zo záznamu, aby to všetko naučil na tréningu aj nás ostatných. Pre
neho bola správna technika jediná záruka úspechu. Vždy nám vravel: „Ak budeš o dve triedy
lepší, než ostatní, ani politické a zákulisné hry porotcov ťa nemôžu zastaviť v tom, aby si
vyhral.“ Aj vďaka tomu ho mnohí z nás nasledovali, šli v jeho šľapajach, a preto sme chodili
na súkromné hodiny a sústredenia do Anglicka či Slovinska za top svetovými trénermi, aby
nás naučili tie správne techniky. O to isté sa teraz snažím v maľbe. Zdokonaliť a vycibriť si
svoje techniky maľby. Aj preto som sa dala na dodatočné súkromné hodiny maľby.

9. Čo považuješ za najväčší úspech  na tvojej ceste za umením? 

 Odpoveď : 
Moja cesta za umením má viacero míľnikov, ktoré sú pre mňa mojim veľkým osobným
úspechom. Všetky dokopy tvoria moju dnešnú osobnosť. Prvým z nich je úspešné ukončenie
hry na violončelo zakončené absolventským koncertom. Ďalším z nich je 18-ročná tanečná
kariéra, počas ktorej som žala úspechy nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Vďaka svojej
vytrvalosti a húževnatosti som sa dvakrát nominovala až na majstrovstvá sveta a vďaka
tancu som i precestovala kus sveta. Najďalej som sa dostala do Singapuru, kde sa konali
spomínané majstrovstvá sveta.
No a napokon je to i moja maliarska tvorba, ktorá mi neraz dáva pocit úspechu.
Každý jeden dokončený obraz je pre mňa vnútorným uspokojením. Najmä vtedy, keď vidím,
že moje obrazy sa páčia i okoliu. Vtedy vidím, že to, čo robím, má obrovský zmysel. Hudbu,
tanec, eleganciu, vášeň i energiu znázorňujem prostredníctvom farieb vo svojich obrazoch.

 

 
10. Existuje podľa teba nejaká hranica, cez ktorú sa musí maliar dostať, aby mohol
začať vystavovať?

  Odpoveď :  
Áno, ale pre mňa táto hranica nemá nič spoločné s tým, ako dlho maliar či umelec
tvorí. Pretože niektorí maliari maľujú roky a nikdy nezačnú vystavovať, lebo stále cítia, že ich
diela nie sú pre nich dosť dobré. Tá hranica je v hlave. Je v mentálnom nastavení človeka. Či
už je na to pripravený, či si dostatočne verí a ako veľmi sa má rád na to, aby ukázal, čo je
v ňom. Áno, aj sebaláska a vnútorný vzorec “nie som dosť dobrý“ v tom zohrávajú veľkú rolu.
Mnoho ľudí to tak má a nielen v maľbe. Nepustia sa do toho po čom roky túžia,
pretože majú pocit, že ešte niečo musia vylepšiť, dotvoriť, zdokonaliť. A potom sa pristihnú,
že celý život čakali na ten deň, kedy budú ich práce dokonalé. Len zabúdajú na to, že tá
dokonalosť je mnohokrát práve v tom, že to nie je dokonalé. Páčila by sa Vám hviezdna
obloha, ak by bola dokonale geometricky navrhnutá a rozmiestnená v pravidelných tvaroch?
Mne nie. Milujem tie náhodné zhluky hviezd, ktoré rokmi takto vznikli. Áno, aj v prírode sú
zachované určité geometrické pravidlá a zákonitosti ako “zlatý rez“, podľa ktorých sa riadili aj
mnohí známi autori, ale vo všeobecnosti je príroda krásna, pretože často tvorí náhodné
nepravidelné zhluky a tvary.
Ale naspäť k otázke. Myslím si, že mnohí autori nevystavujú, lebo v sebe hľadajú tú
dokonalosť a chcú, aby ich diela boli rovnako dokonalé, alebo podobné ako u iného slávneho
autora. Neuvedomujú si však, že mnohí slávni autori boli v skutočnosti chudobní a neznámi
ľudia. Slávnymi sa stali až po ich smrti, pretože práve oni robili niečo inak, čo v tej dobe
nebolo štandardom a čo bolo na tú dobu nezvyčajné, iné, niekedy priam až nežiadúce.
Spomínaný Vincent van Gogh žil v podstate chudobný život a svojej slávy sa „dočkal“ až po
jeho smrti. Mnohé z jeho diel sa stratili, zhoreli, alebo ich predala jeho matka obchodníkovi
za pár drobných. No on vo svoje diela veril a preto sa neskôr stali úspešnými.
Ak si umelec verí, má jasný cieľ a vkladá túto energiu do svojej tvorby, potom aj
z jeho diela táto energia vyžaruje, priťahuje pozornosť obecenstva a má potenciál sa stať
slávnym. Sama som to zažila. Dodnes si z detstva pamätám, ako som mohla vyhrať okresné
kolo v recitačnej súťaži. Vybojovala som si „len“ tretie miesto, pretože sa mi od trémy triasli
až kolená. Podobne som sa cítila na hudobných koncertoch pri hre na violončelo, keď sa mi
od trémy triasla pravá ruka namiesto tej ľavej, ktorou som mala naschvál robiť “vibrato“.
Prekonala som to až rokmi pri tanci, kde som sa naučila nebáť sa, ísť si za svojim snom
a ukázať to i svetu.

Áno, samozrejme, neznamená to, že sa môže stať človek umelcom z večera do rána.
Chce to aj určitú dávku talentu, pokory a mnoho hodín tvorby, aby ruka chytila ten správny
grif.
 
11. Rozumie podľa teba súčasná generácia maliarov výtvarnému umeniu? A ako ho
vnímaš ty?

  Odpoveď :  
Bolo by nespravodlivé hádzať všetkých súčasných maliarov a umelcov do jedného
vreca a vytvárať o nich súdy. Každý ide vo svojej tvorbe podľa toho, ako to momentálne cíti.
Navyše, čo ak tomu práve my zle rozumieme? Čo ak sú to práve tí ľudia, ktorí tvoria nový
výtvarný smer, len my to nevidíme a generácie po nás sa o nich budú učiť z encyklopédií
a učebníc?

 

 Názov: Emanation

Rozmer: 100x100

Cena: 240,€

 

  Odpoveď :  
Áno, snažím sa hlbšie preniknúť do rôznych techník maľby, aby som si tak rozšírila
obzory a zlepšila techniku. Trochu mi to pripomína časy, keď som sa učila základom baletu
kvôli správnemu držaniu rovnováhy a otočkám, aby som mohla podávať vrcholové výkony
v latinsko-amerických tancoch. Je to pre mňa niečo nové a teda niekedy aj náročné, ale o to
viac fascinujúce a motivujúce.
 
13. Akú hudbu si púšťaš keď tvoríš a prečo?

  Odpoveď :  
Rada počúvam hudbu. Vlastne sa hudbe, umeniu a tancu venujem takmer celý život.
Možno je to zvláštne, no pri svojej tvorbe ju nepočúvam. Vtedy počúvam svoj vnútorný hlas
a pocity. Ak by som počúvala hudbu, ktorú vytvoril niekto iný, ovplyvnilo by to i moju náladu
a celkovo moje dielo, ktoré by už potom nebolo len moje. Navyše, moje diela vznikajú
niekoľko dní, takže ak by som do diela chcela vkladať stále rovnakú energiu, musela by som
dookola počúvať tú istú pieseň. A ak by náhodou v rádiu, či z iného prehrávača zahrala
hudba, ktorá je depresívna, smutná, či som na ňu citovo naviazaná, ovplyvnilo by to i moju
tvorbu.

 

Názov: Step by Step

Rozmer: 50x100 cm

Cena: 280,€

  Odpoveď :   
Zo všetkých svetových autorov mám najviac v obľube impresionistov a tiež maliarov
z obdobia neoimpresionizmu a postimpresionizmu. Napriek tomu, že moja tvorba sa nesie
trochu v inom duchu, mám veľmi rada obrazy od autorov ako Pierre-Auguste Renoir,
Édouard Manet či Vincent van Gogh. V prípade prvých dvoch autorov mi inklinuje, že radi
zobrazovali ľudí, zachytávali ich šťastné momenty na spoločenských podujatiach, ktorých
súčasťou bol aj tanec. Nehovoriac o farebných kombináciách, ktoré
používali. U Vincenta van Gogha mám naopak radšej jeho krajinnú maľbu, kde zachytával
najmä polia s cyprusmi a nočnú oblohu. Jeho štýl a výber výrazných farieb sú impozantné.
Rovnako ma priťahuje i jeho technika maľby, pri ktorej používal temperamentné ťahy štetcom
pretavené do čiar. Často maľoval aj oblaky a akési vírenie vzduchu, ktoré vo mne evokuje
tok energie. Niečo podobné, ako to moje „FLOW“, ktoré vkladám do mojich obrazov.

15. Čo by si chcela na koniec rozhovoru odkázať čitateľom týchto riadkov?

  Odpoveď :   
Rada by som im odkázala, aby popri ceste za úspechom nestratili seba. Aby počúvali
ich vnútorný hlas a volanie ich srdca. A vtedy sa aj celý vesmír spojí v jedno a sen sa stane
skutočnosťou. Len treba dôverovať v proces, že už sa tak deje. Ani keď šoférujete auto v hmle
predsa nestrácate dôveru, že je tam tá správna cesta. Možno vidíte len meter, či dva pred
seba, ale viete, že sa nestratíte a idete tým správnym smerom.

 

 

Názov: Foxtrot

Rozmer: 69,5cm x 99,5 cm 

Cena: 250,€

 

 

 

 

 

Diela autorky Martiny Bozóky  si môžete zakúpiť, alebo objednať na zakázku exkluzívne v BEAUTIFUL ART grand gallery.

Objednávky prijímame na e-mailovej adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.