Rok 2025 priniesol Libuši Němcovej medzinárodnú výstavnú viditeľnosť naprieč viacerými kontinentmi a zároveň posilnil jej autorské ukotvenie v domácom profesionálnom zázemí BEAUTIFUL ART gallery v Levoči. Tento pohyb medzi veľkými metropolami a komornejším, kurátorsky vedeným prostredím odhalil novú, čoraz zreteľnejšiu líniu: anjelskú tematiku, ktorá sa v roku 2026 stáva samostatným umeleckým obdobím. V rozhovore sa preto vraciame k výsledkom roka 2025, no ešte viac sa pozeráme dopredu, k tomu, čo znamená „anjelské“ v obraze, v remesle, v zámere a v mentorskej škole, ktorá formuje autorkin nový maliarsky jazyk.

Sci-fi planéty, gotické siluety, fantasy mýty a cyberpunková melanchólia. Rozvíjajúci sa výtvarník Peter Bilčík nachádza svoj umelecký hlas v priestore, kde sa papier mení na plátno snov a digitálny artefakt na portál do vlastnej predstavivosti. Jeho atmosféra žije na výkrese aj v hĺbke pixela.

Rozprávali sme sa so začínajúcou výtvarníčkou Líviou Jankaninovou, ktorá je na začiatku svojej maliarskej cesty a intuitívne hľadá vlastný rukopis medzi krajinomaľbou, snovou abstrakciou a symbolickými motívmi. V tvorbe pracuje so svetlými farbami, prírodnými a ezoterickými náznakmi, pričom maľovanie pre ňu znamená slobodu, spomalenie a kontakt so sebou. Rozhovor mapuje jej prvé skúsenosti, vnútorné prežívanie a začiatky súkromných hodín v BEAUTIFUL ART gallery.

 V rozhovore s výtvarníčkou Lenkou Harvaníkovou sledujeme jej výtvarný vývoj od figurálnej deskriptívnosti k autorskej štylizácii, kde dominuje spontánny tvar, silná farebná symbolika a intuitívna kompozícia.

V rozhovore s výtvarníčkou Luciou Takáčovou sa ponárame do sveta nástennej maľby, kde každá línia nesie význam, každá farba emóciu a priestor sa mení na vizuálny zážitok s architektonickým presahom.

Rozprávali sme sa s talentovanou a rozvíjajúcou sa výtvarníčkou Beátou Škvarkovou, pre ktorú je portrét cestou sebapoznania aj výtvarného rastu. V rozhovore približuje svoju vášeň pre kresbu, potrebu rozvíjať sa a smerovanie k autentickému výrazu.

Rozprávali sme sa s rozvíjajúcou sa výtvarníčkou Monikou Škorvánkovou, ktorá je na začiatku svojej cesty a sústreďuje sa na krajinomaľbu (akryl na plátne). Systematicky sa učí pozorovať svetlo, stavať kompozíciu a pracovať s farebnou harmóniou. Rozhovor mapuje jej prvé skúsenosti i pocity.

Mandala nie je iba pekný vzor. Je to kruh, ktorý si pýta pozornosť a vracia ju späť tam, kde býva najčastejšie rozptýlená: k človeku samotnému. Pri tvorbe aj pri pozorovaní sa mení tempo. Zostrí sa vnímanie, ustúpi prebytočný hluk v hlave a zrazu je jednoduchšie zostať pri jednej veci bez toho, aby to stálo silu. Opakovanie tvarov tu nefunguje ako rutinný úkon, ale ako rytmus, ktorý ukladá vnútro do jasnejšej línie.

V rozhovore s Petrou Sanigovou sa mandaly neberú ako trend ani ako dekoratívna disciplína. Hovorí sa o nich ako o presnom vizuálnom jazyku: o strede, ktorý nie je bod na papieri, ale stav, v ktorom človek nehrá rolu. O farbách, ktoré niekedy volí oko, inokedy vnútorný signál. A aj o tom, prečo mandala nemusí byť dokonalá, aby bola silná. Stačí, že je urobená poctivo a pravdivo.