(rozhovor)
1. Čo ťa doviedlo k tvorbe a ako dlho sa tomu už venuješ?
Odpoveď : Umelecký svet ma vždy lákal a cítila som sa v ňom doma. Ako mnoho autorov, aj ja som trávila
detstvo s farbičkami a skicárom. Bez nich som nešla ani k babke na prázdniny. Výtvarná výchova bol
v škole môj najobľúbenejší predmet, ako inak. Na umeleckú priemyslovku som sa dostala aj vďaka
bratovi, ktorý tam končil štúdium fotografie a veľmi ma inšpiroval. Pôvodne som chcela ísť tiež na
fotografiu, ale ten rok sa odbor neotváral , tak som šla na keramiku. To som ešte netušila, že hlina mi
tak učaruje. Po štúdiu keramiky som sa jej dlho nevenovala, ale plány s dielňou a túžba tvoriť
nezhasínala. Tvorbe sa naplno venujem posledné 3 roky.
2. Predpokladám, že ťa aj niekto „učil“. Kto to bol? A čo ti to dalo ?
Odpoveď : Pre mňa osobne bol veľkým učiteľom aj človekom profesor, ktorý učil keramiku. Jeho ľudský prístup,
profesionalita a trpezlivosť, keď nás napríklad učil točiť na kruhu, za to mu ďakujem. Mala som vždy
problém s autoritami, ale on si prirodzene získal môj rešpekt. Vedel byť prísny, ale vedel aj
zavtipkovať. Taká zdravá vyváženosť. Čo sa týka maľby, tam mi dvere otvoril umelec Didier Le Mar © na súkromných hodinách od BEAUTIFUL ART gallery, ktorému
tiež od srdca ďakujem . Spriatelila som sa s plátnom a pomohol mi prekonať strach z väčších formátov. Popri keramike
maľujem zatiaľ len občas, je to viacmenej taká moja psychoterapia, rada skúšam rôzne techniky
a nechávam sa viesť jednoznačne intuíciou. Pre mňa je to veľmi oslobodzujúce tvoriť bez presného
návrhu.
3. Čo je podľa teba typické pre tvoju tvorbu?
Odpoveď : Určitá farebnosť. Pamätám si, ako som na strednej zápasila s kombinovaním farieb, to ma na celom
procese vtedy bavilo najmenej, no aj napriek tomu dnes rada vytváram farebné jasné kombinácie. Už nezápasím. Okrem farebnosti rada
vkladám do svojej tvorby kus prírody, hlavne rastlinné motívy, a momentálne ma to ťahá aj k zvieracím
motívom. Obľubujem aj rôzne kovové odtiene, ktoré sa tiež dajú nájsť hlavne vo svete hmyzu.
Podľa mňa je najlepšie a aj žiaduce, aby sa každý umelec zdokonaľoval.
4. Akú techniku najviac obľubuješ pri tvorbe ?
Odpoveď : Hrnčiarsky kruh je moja láska. O tom niet pochýb. Dodnes si pamätám ten pocit, keď som v škole
počas praxe sadla prvý krát za kruh a ako ma to ohromilo. Vždy som sa tešila na ďalšie hodiny, a tie
dni v škole, keď som celý deň sedela za kruhom boli najkrajšie. Okrem točenia na kruhu tvorím aj
z plátov hliny, modelovanie od vymiesenej hrudy hliny, až po posledný detail je krásny. Veľmi ma baví
aj kombinácia glazúry s farebným sklom, vznikajú často nečakane krásne výsledky. Tých techník
v keramike je veľa, ktoré ešte chcem skúsiť.
5. Čo alebo koho považuješ za najlepšiu inšpiráciu/múzu pri tvorbe obrazov?
Odpoveď : Opäť musím spomenúť prírodu. Je pre mňa nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie, a aj keď som chcela
vytvoriť nejaký abstrakt, skončilo to prírodným motívom. Vystihuje to moju osobnosť a ja tomu
nechávam voľný priebeh. Páči sa mi aj taký ten fantazijný snový svet, ale opäť prírodný. Také to
nadprirodzeno ma vždy lákalo. A tí, čo ma poznajú, vedia, že ma fascinuje hmyz. Svet hmyzu je pre
mňa veľká inšpirácia, aj čo sa farebnosti týka.
6. Je to zrejme veľmi individuálne, ale ako dlho ti zhruba trvá práca na jednom diele?
Odpoveď : Pri keramike je ten proces dlhý, a často sa nedá urýchliť. Samotný proces schnutia si vyžaduje svoj
čas, pálenie v peci prebieha dvakrát, len chladnutie pece trvá aj 20-24 hodín, kým do nej nazriem.
A ten moment je vždy vzrušujúci. Najdlhšie som robila jednu väčšiu zákazku skoro 2 mesiace, ale
v priemere trvá výroba cca mesiac.
7. Ako je to s tvojou prácou? Na ktorý zo svojich diel si najviac hrdá?
Odpoveď : Hrdá som na každý výrobok, ktorý mi výjde ako očakávam, alebo nad očakávanie dobre. Keramika je
pre mňa oslobodzujúca, glazúry si idú niekedy svojou cestou, veľa záleží na spôsobe nanášania glazúry, jej
konzistencie, teploty výpalu, umiestnení v peci, farby hliny, tých faktorov je veľmi veľa. Je to neustály
proces učenia sa, skúšania, experimentovania. A hrdá som aj na svoj úplne prvý obraz na plátne,
ktorý som tvorila v ateliéri u Didiera Le Mar ©.
8. Čo vzory? Máš nejaké? Ak áno ktoré ?
Odpoveď : Na strednej škole sme mali maturitný predmet Dejiny umenia, bol to ťažší predmet, ale odhalil mi veľa
krás. Už vtedy ma fascinovali velikáni ako Leonardo da Vinci, Michelangelo, Botticelli, je ich naozaj mnoho. Čo
sa keramiky týka, vždy sa rada začítam do kníh o starých hrnčiaroch, ako Heřman Landsfeld, ktorý
celý svoj život zasvätil keramike. Momentálne mám rozčítanú knihu o českej sochárke a keramičke
Marte Taberyovej, ktorá vytvárala veľmi pekné keramické obrazy. Inšpiratívnych tvorcov je veľa, ale
nemôžem povedať, že mám konkrétny vzor.
9. Čo považuješ za najväčší úspech vo svojej tvorbe?
Odpoveď : Prvý úspech som pocítila, keď som si domov doviezla svoju vlastnú pec. Vtedy som vedela, že ma už
nik nezastaví. A vždy ma poteší, keď sa niekto nadchne pre moju tvorbu, vtedy si vždy spomeniem na
svoju sebakritiku, s ktorou som mala často nezhody a brzdila ma. Ale zdravú sebakritiku človek má
mať.
10. Existuje podľa teba nejaká hranica, cez ktorú sa musí autor dostať, aby mohol začať
vystavovať?
Odpoveď : Tu sa môže ozvať opäť sebakritika. Tá nezdravá. „Mám na to? Je moja tvorba dostatočne dobrá?“..
Ak na toto nemá autor jednoznačnú odpoveď, tak čaká. Niekto čaká celý život, a nechopí sa
príležitosti. A ak príležitosti prichádzajú, treba ich využiť. Odhodiť strach. Tá hranica je pre každého
iná a veľmi individuálna. Ja som skôr introvert, a dlhšie mi trvalo „pustiť“ svoju tvorbu do sveta.
11. Rozumie podľa teba súčasná generácia umeniu? A ako ho vnímaš ty?
Odpoveď : Na toto nemám jednoznačnú odpoveď, ale vždy som cítila a aj cítim, že ľudia majú všeobecne toho
umenia v živote málo. Keď som šla študovať na umeleckú školu, počúvala som poznámky typu –
Prečo umelecká? Čo s takou školou. Čo z teba bude. No ja viem, že som sa rozhodla najlepšie.
Umenie je mnohými podceňované. Žijeme vo veľmi materiálnom svete, kŕmime svoje telá, kontá, ale
na dušu zabúdame. Nedokážem si predstaviť život bez tvorenia, kreativity, bez umenia. Je úplne iný
deň keď tvorím, vtedy mi doslova spieva duša.
12. Viem o tebe, že momentálne pracuješ na zaujímavých dielach z hliny. Vieš nám o tom
prezradiť niečo bližšie?
Odpoveď : Veľakrát sa mi návrh doslova prisnil, 2 roky som študovala aj interiérový dizajn, v rámci ktorého mám nápady na
keramiku určenú skôr ako doplnok interiéru, niektoré chcem kombinovať aj s drevom. Na tom práve
pracujem, popri zákazkách na úžitkovú keramiku, ktorej sa budem, aj chcem naďalej venovať. Mám
rada prepojenie krásy s úžitkom.
13. Akú hudbu si púšťaš keď tvoríš a prečo?
Odpoveď : Hudbu milujem. Som multižánrový typ, a často si púšťam hudbu práve pri tvorení.
Niekedy mám chuť na tvrdšiu hudbu, niekedy si pustím kľudný jazz, ale často mávam obdobia, keď chcem úplné ticho.
V škole sme na praxi mávali starý magnetofón, ktorý bol celý od hliny, až sa občas ťažšie zapínal, no
tú hudbu si pamätám dodnes. Hudba dokáže vytvoriť zaujímavú atmosféru a otvoriť aj myseľ.
14. Ktorý umelecký smer uznávaš? Skús nám aj povedať v čom ťa oslovil?
Odpoveď : Každý umelecký smer ma niečim oslovuje, či už impresionizmus, expresionizmus,
renesancia,...najviac ale secesia so svojou dynamikou odvodenou bezprostredne z prírody. Hlavne
v architektúre. A musím spomenúť Gaudího. Antonio Gaudí rozvíjal svoj nezameniteľný štýl, a najviac
ma očaril svojimi keramickými mozaikami s bohatou farebnosťou. Ešte stále snívam o tom, ako si
pozriem jeho diela naživo. Napríklad naživo som mala možnosť vidieť diela H.R Gigera vo
Švajčiarsku, ale dnes vyhľadávam skôr „oku milšie“ diela, jeho tvorba nie je pre každého.
15. Čo by si chcela na koniec rozhovoru odkázať čitateľom týchto riadkov?
Odpoveď : Aby sa viac obklopili umením a že tvoriť z hliny je nádherná nestarnúca forma umenia, ktorá lahodí nie len oku, ale dá sa ju zaradiť do našich denných rituálov.
Autor článku: BEAUTIFUL ART grand gallery Copyright © 2022 / Všetky práva vyhradené
