1. Ako vnímate možnosť učiť sa pod vedením etablovaného európskeho umelca Didiera Le Mara? Čo vás presvedčilo, že práve on je tým správnym mentorom pre váš umelecký vývoj?

Dá sa povedať, že už od nášho prvého rozhovoru som cítil, že ide o človeka, ktorý mi bude v téme umenia i v intelektuálnych rozhovoroch veľmi blízky. Veľmi ľahko sme sa napojili na spoločnú vlnu, čo je pre vzťah mentora a žiaka podľa mňa mimoriadne dôležité. Je to priamy vzťah – čím hodnotnejší rozhovor, tým viac si z hodiny odnesiem. Nejde len o nezáživnú, striktnú výučbu, ktorú človek proti svojej vôli musí pretrpieť.

Samozrejme, žiak potrebuje istotu, že sa zveruje do rúk profesionálovi, ktorý vie, čo robí, a ktorý ho posunie tam, kam treba. Taký, ktorý z neho „vytesá“ ten drahokam, ktorý sa v každom z nás ukrýva. Myslím, že všetko z tohto môžem potvrdiť vo vzťahu k Didierovi Le Marovi.

2. Didier Le Mar je známy svojím precíznym prístupom k výtvarnej kompozícii a expresívnej symbolike. Ako jeho metodika ovplyvnila vaše vnímanie formy, štruktúry a vizuálnej narácie?

Už po pár sedeniach som mal pocit, že sa mi otvorili „umelecké“ oči – nielen v zmysle techniky, ale aj hlbšieho pochopenia toho, čo tvorba znamená. A čo ako sprostredkovatelia prenášame na papier. Dôležité je byť vnútorne naladený tak, aby okolité vplyvy nemali negatívny dopad na výslednú podobu našej myšlienky.

3. V čom spočíva jedinečnosť jeho mentorstva? Prináša do vášho procesu skôr akademickú disciplínu, alebo vás vedie k intuitívnemu experimentovaniu s médiom a obsahom?

Bezpochyby ide aj o určitú disciplínu, ktorá by nemala chýbať pri žiadnej forme tvorby. No klamal by som, keby som tvrdil, že pri každej práci nemám autorsky voľné ruky – nie som zviazaný predlohou. Zadanie má zachovať jadro, no ak z neho nevyžaruje autorský rukopis, práca stráca zmysel. Podstatou toho, čo robíme, je nájsť vlastný jazyk, spôsob, akým sa vyjadrujeme – niečo, čo nás definuje, čo nás robí originálnymi.

4. Zažili ste počas vašej spolupráce moment, ktorý zásadne redefinoval váš prístup k tvorbe – či už v technickej rovine, estetickom chápaní alebo filozofii umeleckého výrazu?

Nemôžem povedať, že redefinoval, skôr by som povedal, že ma motivoval. Motivoval ma tvoriť, vydať zo seba všetko, čo sa pýta von, pracovať na sebe, aby som sa priblížil k tomu, čo pre mňa dáva zmysel. Som veľmi vďačný za to, že mi pán Didier Le Mar pomohol uvedomiť si, že môj potenciál stojí za to, aby som riskoval a posúval sa vpred.

5. Vzťah mentora a žiaka v umení často presahuje rámec didaktiky a prechádza do sféry intelektuálneho dialógu. Je pre vás jeho vedenie skôr o prehlbovaní technickej virtuozity, alebo o rozvíjaní umeleckej identity a vizuálneho jazyka?

Ako som už naznačil, nejde o nič plytké. Myslím, že všetko je dokonale vyvážené. Naše sedenia majú zmysel aj po teoretickej stránke – z každej hodiny si odnesiem niečo dôležité pre svoju tvorbu. Každá idea, každý postreh či pocit, ktorý predložím, nezostane bez odozvy, čo je pre správne vedenie výuky nesmierne podstatné – či už ide o teóriu, alebo o náhodnú tému v rozhovore.

6. Kedy ste si uvedomili, že chcete byť umelcom? Bola to postupná cesta alebo okamžitý impulz?

Nepamätám si obdobie, kedy by papier a ceruzka neboli všetkým, čo som k šťastiu potreboval. Nemyslím, že v mojom živote nastala chvíľa, keď by kreslenie nebolo mojou súčasťou. Zrejme od chvíle, keď mi rodičia prvýkrát dali do ruky ceruzku, som ju až dodnes nepustil. Neviem, čo by dávalo väčší zmysel, ako venovať sa tomu, čo človeka napĺňa natoľko, že ho to dokáže aj uživiť. Je to sen hodný snaženia sa.

7. Aké boli vaše prvé umelecké pokusy? Pamätáte si, čo ste kreslili alebo maľovali ako dieťa?

Ak si pamätám správne, myslím, že u mňa vždy prevažovali pokusy o kreslenie portrétov – čo ma drží dodnes. Istý čas ma fascinovala anatómia ľudského svalstva, vtedy som začal venovať svoju pozornosť tvorbe Alexa Rossa, uznávaného umelca, ktorý patrí medzi elitu autorov grafických románov.

8. Čo vás najviac priťahovalo k sci-fi a fantasy umeniu? Bolo to ovplyvnené literatúrou, filmom či herným svetom?

Je to zaujímavá otázka, pretože v podstate z každého niečo. K Dune som sa dostal prostredníctvom nového spracovania režiséra Denisa Villeneuva. Votrelca som poznal dlhé roky, no viac ma fascinoval v spracovaniach série Prometheus a v najnovšom počine Romulus, ako aj v hre Alien: Isolation.

Ďalší svet, ku ktorému sa chcem dopracovať, je svet Arkhamu – zvráteného psychiatrického ústavu s osadenstvom tých najnebezpečnejších kriminálnikov. Lákavý je pre mňa svojou estetikou a pôsobivou temnou, hmlistou atmosférou.

9. Aké umelecké techniky a médiá ste najprv preferovali a ako sa váš štýl vyvíjal?

Dlhý čas som sa venoval klasickej čiernobielej kresbe portrétov, prevažne obyčajnými ceruzkami. Neskôr som začal pracovať aj s uhlíkom. V sedemnástich som dostal ako darček dvojdňový kurz kreslenia pravou mozgovou hemisférou v Banskej Bystrici, kde som svoju amatérsku techniku obohatil o nové poznatky a získal inú perspektívu.

Tak ako napredovala technológia, aj ja som prešiel z čiernobielej palety na farebnú. O niekoľko rokov neskôr som si od klasického papiera a ceruzky dal na chvíľu prestávku a zaujala ma digitálna tvorba. Práve v tomto období sa moja cesta spojila s Didierom, s ktorým sme začali pracovať na vývoji môjho umeleckého štýlu.

 

10. Kedy ste sa rozhodli posunúť svoju tvorbu na profesionálnejšiu úroveň?

V momente, keď som sa prvýkrát spojil telefonicky s Didierom. Do toho momentu som si o sebe nemyslel, že mám vlohy a predpoklady posunúť sa na vyššiu úroveň ako amatérsku. Tento rozhovor mi dodal dávku sebadôvery skúsiť s mojím talentom urobiť niečo zmysluplné – viac než len vyplniť voľné chvíle. Uvedomil som si, že existuje šanca dať mojej vášni hlbší význam.

11. Váš štýl sa nesie v duchu sci-fi, fantasy a cyberpunku. Čo vás na týchto žánroch fascinuje?

Ak si vezmeme ako príklad film Duna: Časť druhá, išlo o môj najvýnimočnejší kinozážitok v živote. Spracovanie sveta, ktorý vytvoril Frank Herbert a ktorý očami Denisa Villeneuva ožil na plátne, na mňa pôsobilo absolútne majestátne a realisticky. Nehovoriac o samotnom príbehu – je v ňom niečo jedinečne silné.

Osobne som fanúšikom príbehov, kde hlavná postava prechádza spektrom emócií a zmien, cestou utrpenia za sebapoznaním, aby napokon dosiahla svoj vrchol. A svet Arrakis je k tomu všetkému dokonalou čerešničkou na torte.

12. Čo pre vás znamená digitálne umenie v porovnaní s tradičnými technikami?

Forma digitálneho umenia ma ohúrila svojou efektivitou – umožňuje veľmi rýchlo a rozmanito vyjadriť myšlienku či emóciu. Nástroje v digitálnej sfére ma oslovili flexibilitou a rozmanitosťou. Je to technika s množstvom možností, no zároveň aj istým rizikom. Človek si postupne zvyká na komfort a zjednodušenie, ktoré tieto nástroje prinášajú.

Pre mňa to bola príjemná a osviežujúca zmena po rokoch klasickej práce s papierom a ceruzkou – istá forma obohatenia a rozšírenia obzorov. No ak by som digitálne umenie používal dlhodobo, možno by som sa obával straty poctivej výtvarnej disciplíny. Pri klasickej technike si musí človek viac zašpiniť ruky, vynaložiť väčšie úsilie – a o to silnejší je výsledný efekt.

Jedna vec vedie k druhej – aj dojem, ktorý zanechá ručne vytvorené dielo na publiku, je neporovnateľný s digitálnou podobou.

13. H. R. Giger je ikonou biomechanického surrealizmu. Ako vás ovplyvnila jeho tvorba?

Nebudem klamať – donedávna som nemal tušenie, kto H. R. Giger vlastne je. Samozrejme, poznal som jeho tvorbu, ktorá je nepochybne pozoruhodná a fascinujúca. No nemôžem povedať, že by ma stihla zásadne ovplyvniť.

14. Aké ďalšie mená vo svete umenia, dizajnu či filmu vás inšpirujú?

V každej oblasti sa nájdu výrazné osobnosti. Keď som sa venoval anatómii a skúšal štýl postáv grafických románov, čerpal som inšpiráciu najmä z už spomínaného Alexa Rossa. Jeho precízny realistický štýl kresby má nádych „old school“, čo mi príde mimoriadne originálne. A to je podľa mňa splnený cieľ každého autora – keď ho ľudia vedia identifikovať podľa jeho práce.

Takisto Dave McKean – nenájdete dielo, ktoré by ste si mohli pomýliť s iným autorom.

Obrovskou a neoddeliteľnou súčasťou mojej inšpirácie je audiovizuálne médium. Je to forma, ktorá vo mne vyvoláva najviac emócií, pocitov a myšlienok. Spomeniem konkrétny zážitok – po zhliadnutí premiéry filmu Duna: Časť druhá som cítil taký silný umelecký impulz, že som musel tú energiu pretaviť do tvorby. V tom čase som sa venoval digitálnej maľbe, takže premena myšlienky do konkrétnej vizuálnej podoby bola veľmi rýchla.

Tým sa dostávame do sveta tém, ktoré sú mi mimoriadne blízke – rozhovor by nestačil na to, aby som vyjadril všetko, čo cítim. Filmové umenie ma fascinuje od detstva – podobne ako kresba perom či ceruzkou. S filmom úzko súvisí aj hudba – filmové soundtracky ma sprevádzajú už vyše dekády. Čerpám z nich inšpiráciu, energiu aj pokoj.

Nedá mi nespomenúť osobnosti, ktoré sú pre mňa absolútnymi vzormi a zdrojom motivácie – ide o ľudí z oblasti filmu: skladatelia, scenáristi, režiséri. Medzi nimi Zack Snyder, Christopher Nolan, Todd Phillips, Robert Eggers, Tom Holkenborg, Hans Zimmer, Chris Terrio, Greig Fraser, Larry Fong, Denis Villeneuve.

15. Ako pristupujete k tvorbe svojich konceptov – začínate skicou, príbehom alebo vizuálnou víziou?

Vizuálna vízia je u mňa vždy prvá. Ešte predtým, než vezmem ceruzku do ruky, mám v hlave emóciu alebo myšlienku, ktorá sa mi pretaví do obrazovej predstavy. Od nej sa potom odvíja celý proces – ide o snahu preniesť na papier čo najpresnejšie to, čo cítim.

Samotný proces ma často prekvapí – nechávam si priestor na rozvinutie myšlienky prostredníctvom hrubej skice. Fascinujúce je, ako niekedy samotné pero vedie ruku a ukazuje smery, ktoré predtým neboli zjavné. Keď si človek nechá otvorené dvere pre nápady, ktoré prichádzajú spontánne počas tvorby, výsledok môže byť ešte lepší, než pôvodná predstava.

16. Ako prebieha váš tvorivý proces? Máte pevný systém alebo je to viac spontánny prístup?

Záleží na tom, či v danej chvíli tvorím podľa predlohy, alebo na základe vlastnej vízie. Pri práci s predlohou nie je priestor na veľkú mieru experimentovania – základ musí zostať zachovaný. No aj tu sa dá pohrať s detailmi a pridať do diela niečo osobné, čím sa k nemu emocionálne pripútam.

Naopak, pri autorskej tvorbe bez predlohy si nechávam väčšiu voľnosť. Vtedy sa môžem plne ponoriť do procesu, ktorý je pre mňa skôr spontánny a intuitívny. Každý ťah ceruzkou môže byť objavom.

17. Koľko času vám zvyčajne trvá dokončiť jedno dielo?

To je veľmi individuálne. Celý proces závisí od mnohých faktorov – pracovné povinnosti, nálada, veľkosť formátu či náročnosť techniky. Keďže umenie nie je mojou hlavnou obživou, veľkú časť dňa trávim v práci, a teda nemám toľko času, koľko by som si prial.

Formát zohráva veľkú rolu – pri väčších výkresoch, napríklad formátu A2, je potrebné dbať na väčšiu mieru detailov, čo si vyžaduje viac času a trpezlivosti. Navyše, zásadne netvorím v negatívnej nálade – som veľmi vnímavý na energiu prostredia a nechcem, aby sa čokoľvek negatívne prenieslo do výsledku.

Napríklad nedávno som dokončil jednu z mojich technicky najnáročnejších kresieb – perokresbu bio-punkovej postavy z videohry Scorn. Formát A2, viac než 25 hodín práce. Samozrejme, keďže tvorím popri iných povinnostiach, proces sa natiahol na niekoľko mesiacov.

18. Aké techniky a softvéry používate pri digitálnej tvorbe?

Zatiaľ som používal iba jeden softvér – Procreate. Čo sa týka techniky, nijako zásadne sa nelíši od klasickej práce na papieri. Ak si odmyslím čas, ktorý sa ušetrí vďaka digitálnym nástrojom, samotný proces je veľmi podobný.

Každý prvok vytváram v novej vrstve, čo mi umožňuje jednoduchšiu manipuláciu a úpravu. Vrstvy si môžem priebežne prepínať a upravovať detaily bez toho, aby som poškodil iné časti obrazu. Okrem tejto výhody vrstvenia je môj pracovný postup v digitále v podstate totožný s prácou na papieri.

19. Pri sci-fi a fantasy umení je dôležitá atmosféra. Ako pracujete so svetlom a kompozíciou, aby ste dosiahli požadovaný efekt?

Atmosféra je pre mňa kľúčovým prvkom pri každej jednej tvorbe. Venujem jej maximálnu pozornosť, pretože do veľkej miery ovplyvňuje spôsob, akým divák vníma výsledné dielo. Či už ide o farebnú paletu, kompozíciu alebo prácu so svetlom – všetko musí fungovať harmonicky, ako dokonale zapadajúce časti skladačky.

Je to aspekt, ktorý si ako divák v umení všímam ako prvý. Je to zároveň prvý impulz, ktorý ma emocionálne vtiahne do výtvarného sveta diela. Preto dbám na to, aby atmosféra v mojich prácach zanechávala silný dojem a niesla so sebou hlbší emocionálny náboj.

20. Máte radšej realistické detaily alebo skôr abstraktné interpretácie vo svojej tvorbe?

Som typ autora, ktorý si zakladá na detailoch. Realistický dojem je niečo, o čo sa vedome usilujem. Mám rád ten moment, keď sa pri pohľade na kresbu človek na chvíľu zamyslí, či sa pozerá na kresbu, alebo fotografiu. Dosiahnuť takúto mieru detailu je pre mňa výzvou – výzvou, ktorá stojí za všetko vynaložené úsilie. 

21. Aké témy sa vo vašich dielach najčastejšie objavujú?

Tým, že som väčšinu svojho života kreslil najmä portréty a venoval sa anatómii, bolo len málo príležitostí, kedy som dal priestor vlastným nápadom. To však chcem v najbližších mesiacoch zmeniť a sústrediť sa viac na autorskú tvorbu – na témy, ktoré ma ako autora definujú a ktoré sú nositeľom mojej vizuálnej identity.

22. Chcete svojím umením sprostredkovať konkrétnu myšlienku, alebo nechávate divákom priestor na vlastnú interpretáciu?

Závisí to od momentu. Ak tvorím niečo z vlastnej hlavy, musí ma k tomu viesť určitá iskra – niečo významné. Vždy je za tým viac než len nápad. Často ide o záblesk emócie, ktorý ma poháňa k tomu, aby som ho preniesol na papier vlastným rukopisom. Tak sa môžem podeliť o niečo pekné, čo vo mne vyvolalo silný pocit – hodný zdieľania.

V istom zmysle sa vtedy cítim ako nástroj komunikácie môjho vnútra, ktoré mi posúva indície k tomu, čo je potrebné znázorniť. Výsledkom je dielo interpretované mnou – no zároveň otvorené pre diváka, aby v ňom objavil vlastný význam.

23. Myslíte si, že sci-fi a cyberpunk môžu byť komentárom k súčasnej spoločnosti?

Určite áno. Dá sa povedať, že v istom zmysle už žijeme v pseudo sci-fi dobe. Nástup umelej inteligencie a jej rýchly vývoj to len potvrdzujú. Navyše mám pocit, že čím mladšia generácia, tým viac sa cíti byť súčasťou tejto cyberpunkovej reality.

A nechýba veľa, aby niektoré znepokojivé predpovede sci-fi žánrov nabrali reálne kontúry. Riziko jadrovej vojny či ekologickej katastrofy už nie je len filmovou fikciou – vnímam to ako vážnu spoločenskú výpoveď, ktorú sci-fi dokáže sprostredkovať veľmi presne a obrazovo silne.

24. Máte nejaké dielo, ku ktorému máte zvlášť silný emocionálny vzťah?

Silný emocionálny vzťah možno nie, ale ak by som mal vybrať dielo, z ktorého stále cítim energiu procesu jeho tvorby, určite by som spomenul kresbu inšpirovanú druhou časťou filmu Duna a kresbu Boba Marleyho. To sú práce, pri ktorých vo mne prúdila silná emócia – a som rád, že sa mi ju podarilo vizuálne zachytiť.

25. Ako sa menia vaše diela v závislosti od vašej osobnej nálady alebo skúseností?

Tým, že som si stanovil isté pravidlá, snažím sa, aby moje diela neboli ovplyvňované negatívnou náladou či vonkajšími vplyvmi. Ako som už spomínal, zásadne netvorím v negatívnom prostredí. Ak cítim, že nie som správne naladený, radšej si dám pauzu.

Je pre mňa dôležité zachytiť to, čo je autentické a pravdivé. A na to musím byť naladený presne tak, ako si to samotná téma vyžaduje.

 26. Aká bola vaša najväčšia umelecká výzva doteraz?

Paradoxne, tou najväčšou výzvou bola kresba, ktorú som práve nedávno dokončil. Ide o biomechanickú, futuristickú postavu vytvorenú perom. Názory môjho okolia hovoria, že som sa ňou prekonal – a pevne dúfam, že podobný pocit budem mať aj pri ďalšej práci, ktorú mám aktuálne rozpracovanú. Je to ešte väčšia výzva ako čokoľvek predtým.

Mám rád výzvy, pretože nás posúvajú za hranice našej sebadôvery. A keď človek zistí, že ich dokázal prekonať, je to úžasný pocit. Každou prácou sa snažím rásť. Bez testovania vlastných limitov nikdy nespoznáme náš skutočný potenciál.

27. Ako zvládate kreativitu a umelecké bloky?

Človek nie je vždy kreatívny, keď chce byť. Zatiaľ som neobjavil žiadny zaručený trik, ako tieto "suché" obdobia prekonať. No viem na sebe rozpoznať, kedy je najvyšší čas ceruzku odložiť a prestať skôr, ako by som rukou pokazil niečo, čo má potenciál.

Stáva sa mi to najmä po niekoľkých hodinách intenzívneho maľovania. Telo aj myseľ potrebujú oddych, aby mohli načerpať nové podnety. A na ďalší deň sa môžem k práci vrátiť s novou perspektívou a čerstvým nadšením.

28. Kde vidíte svoju tvorbu o päť alebo desať rokov?

Rád by som sa presadil aj v zahraničí, objavil niečo špecifické, čo ma bude umelecky reprezentovať – svoj vlastný vizuálny jazyk. Chcem sa rozvíjať vo viacerých technikách, skúšať nové veci, zlepšovať sa, a možno sa posunúť aj do iných oblastí umeleckého sveta.

Najväčším snom je, aby ma tvorba dokázala živiť. To je túžba, ktorá ma sprevádza už roky a nikdy sa nezmenila. Uvidíme, či sa to podarí – viem však, že urobím maximum. Život dokáže zmeniť naše plány veľmi rýchlo, ale budem robiť všetko pre to, aby som sa svojmu cieľu priblížil.

29. Plánujete experimentovať aj s inými žánrami alebo technikami?

Určite áno. Chcem skúšať rôzne techniky a štýly, aby som si tak našiel svoj autentický výtvarný jazyk. Svet výtvarných prostriedkov je obrovský – techniky, farby, materiály – každý z nich má niečo výnimočné. Bola by škoda ich nevyskúšať.

Obral by som sám seba o množstvo možností.

Čo sa týka žánrov, v blízkej budúcnosti by som rád vytvoril sériu diel s temnou goticko-viktoriánskou atmosférou – je to niečo, čo mi je veľmi blízke. Či už vo filmoch, hrách, architektúre alebo móde – je v tom niečo špeciálne, tajomné, temné a výtvarne hlboké.

30. Máte ambíciu vystavovať svoje diela v galériách, alebo sa viac sústredíte na digitálne platformy?

Bez pochýb sa chcem sústrediť najmä na galérie. Je možné, že občas využijem aj digitálne formy prezentácie, no mojím primárnym cieľom je fungovať v reálnom výstavnom priestore, kde môže divák dielo zažiť priamo a fyzicky.

31. Aké miesto podľa vás zaujíma sci-fi a fantasy umenie v súčasnej kultúre? Vnímate ho ako čisto estetický žáner, alebo môže niesť aj hlbšiu spoločenskú výpoveď?

Ak do kategórie sci-fi a fantasy zaraďujeme aj grafické romány a ich bohatú výtvarnú scénu, potom určite platí, že tento žáner môže slúžiť ako zrkadlo spoločnosti. Postavy s hlbokou filozofiou, mytologické príbehy či dystopické vízie dokážu osloviť veľké množstvo ľudí a ponúknuť im hodnotný pohľad na súčasný svet.

Tieto žánre sú viac než len estetika – sú nositeľmi významov, symboliky a spoločenských komentárov. Dokážu reflektovať nálady doby a zároveň otvárať otázky, ktoré v bežnom diskurze často zostávajú nepovšimnuté.

32. Myslíte si, že NFT a digitálne zbierky majú budúcnosť v umeleckom svete?

Nechcem znieť ako „boomer“, ale pravdupovediac, NFT som sa zatiaľ veľmi hlboko nevenoval. Určite ide o formu, ktorá má v budúcnosti potenciál. Je však otázne, akým smerom sa tento svet vyvinie a aké hodnoty si uchová.

V konečnom dôsledku záleží na preferenciách každého umelca – niektorým digitálne vlastníctvo vyhovuje, iní zostávajú verní tradičným formám. Čas ukáže, či sa NFT stane stabilnou súčasťou umeleckého sveta, alebo len dočasným fenoménom.

33. Ako vás ovplyvnilo prepojenie umenia s herným priemyslom a filmovou produkciou?

Filmový svet ma fascinuje už od detstva a do budúcnosti by som sa doň chcel ponoriť ešte hlbšie. Je pre mňa najväčším zdrojom inšpirácie. Filmy ovplyvňujú moju tvorbu už dlhšie, najmä diela Zacka Snydera a v poslednom období – Roberta Eggersa.

Obaja sú to výnimoční režiséri s hlbokým citom pre štýl. Snyder dokáže preniesť grafické romány na plátno s nebývalou precíznosťou a silou. Eggers zas vyniká schopnosťou budovať temnú, melancholickú a vizuálne presvedčivú atmosféru, ktorá je mne osobne veľmi blízka. Bez filmovej inšpirácie si svoju tvorbu ani neviem predstaviť.

34. Ak by ste mohli ilustrovať akýkoľvek sci-fi alebo fantasy svet, ktorý by to bol a prečo?

Jednoznačne by to bolo Gotham City zo sveta DC Comics. Neexistuje prostredie, ktoré by bolo bližšie môjmu výtvarnému cíteniu. Gotická architektúra, ústav Arkham Asylum so svojimi ikonickými postavami – vrátane Jokera – vytvárajú atmosféru, ktorú možno doslova krájať. Je to temné, psychologické, kriminálne, a zároveň vizuálne nesmierne podmanivé.

Za zmienku určite stojí aj svet pustiny z filmovej série Mad Max – neskutočne atmosférický, detailne prepracovaný a jeden z najoriginálnejších postapokalyptických svetov vôbec.

35. Čo by ste odkázali mladým umelcom, ktorí sa chcú presadiť v oblasti sci-fi a fantasy ilustrácie?

Nemyslím si, že som už na takej úrovni, aby som mohol radiť iným – sám sa stále len učím a budujem svoje meno. Ale keby som si predstavil, že už som tam, povedal by som toto:

Ponorte sa naplno do sveta, ktorý je vám najbližší. Obklopte sa inšpiráciou – dnes je jej množstvo takmer nekonečné. Nebojte sa experimentovať a hľadať vlastný výtvarný jazyk. Dovoľte svojej fantázii, aby vás viedla.

A hlavne – prekonávajte svoje vlastné hranice. Ceruzka je nástrojom vašej duše. Dôverujte jej.

 

Exkluzívne výtvarné kurzy od BEAUTIFUL ART gallery

Pod vedením renomovaného umelca Didiera Le Mara ponúkame vysokokvalitné výtvarné kurzy, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a umeleckému smerovaniu každého účastníka.

Kompletné poradenstvo a odporúčanie najvhodnejšieho individuálneho kurzu.
Pre viac informácií nás kontaktujte správou na: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

 

Si umelec alebo umelkyňa s jedinečnou tvorbou, no hľadáš cestu k väčšej publicite? 

Predstav svoju tvorbu svetu! Napíš nám na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. a spoločne pripravíme rozhovor, ktorý ti pomôže získať zaslúženú pozornosť.