I. Umelecké začiatky a formovanie výtvarnej identity

Vaša umelecká cesta je nepochybne fascinujúcim príbehom postupného dozrievania. Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že výtvarné umenie nie je len koníčkom, ale vnútornou potrebou a súčasťou vašej identity?

V deviatej triede základnej školy. Blížil sa čas posielania prihlášok na stredné školy a ja som nevedela, ktorou cestou sa vydať. Zaujímalo ma a dodnes ma fascinuje množstvo rôznych oblastí. Nevedela som, či sa venovať psychológii, chemickej škole alebo umeniu. No niečo ma ťahalo bližšie k umeniu. Vtedy som pochopila, že to nie je len koníček, ale niečo, čomu sa chcem naplno venovať.

Každý umelec je formovaný skúsenosťami, vzormi či prostredím, v ktorom vyrastal. Aké vplyvy – či už osobné, kultúrne alebo umelecké – vás najviac ovplyvnili v začiatkoch vašej tvorby?

Najviac na mňa vplývali moji rodičia. Podporovali ma už od detstva, keď som ako malá kreslila farbami za kuchynským stolom. Vďaka ich láske a podpore som tam, kde som dnes.

Pri pohľade späť na vaše prvé umelecké pokusy, ako vnímate svoj vývoj? Čo považujete za kľúčové momenty alebo zlomy, ktoré vás nasmerovali k dnešnému výtvarnému prejavu?

Hlavným zlomom bolo, keď som v tretej triede vyhrala tretie miesto za portrét mojej mamy. O týždeň na to za mnou prišla učiteľka s otázkou, či by som nemala záujem skúsiť hodiny kreslenia na základnej umeleckej škole. A tak to celé začalo. Umenie sa pre mňa stalo únikom z reality. Na základnej škole som nepatrila k najobľúbenejším a kreslenie počas prestávok mi spríjemňovalo každý deň. Ďalším zásadným momentom bol deň, keď som nastúpila na strednú umeleckú školu s vedomím, že toto je moja cesta.

Vnímate proces umeleckého dozrievania ako lineárny vývoj, alebo skôr ako sériu experimentov a intuitívnych objavov, ktoré vás neustále posúvajú vpred?

Umenie je podľa môjho názoru na 100 % experimentálne. Je to stelesnenie pocitov, ktoré si človek nevie naplánovať. Každý si prejde rôznymi technikami, kým nájde tú, ktorá mu najviac sedí.

II. Inšpiračné zdroje a konceptuálne ukotvenie tvorby

Tvorba každého umelca je istým spôsobom odrazom jeho vnútra a zároveň dialógom so svetom okolo neho. Aké témy, myšlienkové prúdy alebo filozofické otázky sú pre vás v umení nosné?

Komplikovanosť ľudského charakteru. Prenášanie vnútorných súbojov na papier či plátno. Som tichý človek a umenie je pre mňa spôsob, ako vyjadriť slová, ktoré som nikdy nepovedala, a emócie, ktoré som v danom momente neukázala. Mám rada, keď umenie donúti diváka zamyslieť sa alebo sa aspoň na chvíľu zastaviť a spracovať pocity, ktoré z diela vyžarujú.

Umelecká inšpirácia môže prameniť z rôznych zdrojov – prírody, literatúry, hudby, osobných zážitkov či hlbokých vnútorných reflexií. Kde nachádzate tie najintenzívnejšie impulzy, ktoré vás vedú k tvorbe?

Ťažko povedať, no asi z každého rožka troška. Avšak najviac z hudby.

Ako prebieha váš kreatívny proces? Máte skôr intuitívny prístup, kde nechávate umenie prirodzene plynúť, alebo uprednostňujete dôkladnú prípravu a konceptuálnu premyslenosť pred samotnou realizáciou diela?

Vo väčšine prípadov môj kreatívny proces vyzerá tak, že si dám slúchadlá na uši, pustím hudbu, varím si čaj a zrazu – BUM! Keď počúvam nejakú pesničku, napadne mi, ako by mohla vyzerať vizuálne. Aké pocity mi sprostredkúva a ako by som ich mohla zachytiť. Zrazu mám v hlave celú scénu a potom premýšľam, ktorý jej uhol vyhrá miesto na plátne.

Do akej miery je pre vás v umení dôležitý kontrast medzi spontánnosťou a racionálnou konštrukciou? Myslíte si, že skutočne silné diela vznikajú ako výsledok rovnováhy medzi týmito dvoma pólmi?

Najlepšie diela určite vznikajú v rovnováhe. Spontánnu myšlienku treba zachytiť a vybudovať okolo nej pevný základ.

III. Technika, vizuálny jazyk a estetické princípy (pokračovanie)

V súčasnosti ste študentkou súkromných výtvarných hodín BEAUTIFUL ART gallery, kde máte jedinečnú možnosť učiť sa pod vedením renomovaného umelca Didiera Le Mara. Ako by ste opísali jeho prístup k výučbe? Čím je podľa vás jeho vedenie špecifické a akým spôsobom vás ako umelkyňu obohacuje?

Prístup pána Didiera Le Mara k výučbe by som nazvala ultra profesionálnym. Je presný ako hodinky a hoci som pred prvou hodinou stresovala, po chvíľke rozhovoru moje obavy opadli. Som vďačná za jeho myšlienku, že umenie by nemalo byť zviazané osnovami a nekvalitné, ale malo by zostať slobodné a vysoko kvalitné. Verím, že vďaka jeho hodinám a prístupu nadobudnem nové znalosti a zručnosti, ktoré mi poskytnú pevný základ pre môj umelecký rozvoj, pretože sa mám ešte veľa čo učiť. 

Do akej miery pristupujete k farbe a kompozícii intuitívne a do akej miery je to premyslený proces s presne definovaným zámerom?

Väčšina mojej tvorby je čiernobiela, no vždy obsahuje jeden farebný prvok. Farbou vyznačujem to, čo je v diele dôležité, na čo by mal byť upriamený fokus. To však neznamená, že sa vyhýbam čisto farebným dielam – len k nim pristupujem opatrnejšie. Mám blízko k ceruzke a čiernobiela tvorba mi ju najviac pripomína. Napriek tomu by som sa chcela vo farbe zdokonaliť.

Vo vašich dielach môžeme nájsť špecifickú vizuálnu reč, ktorá vás odlišuje. Ako by ste charakterizovali váš vlastný štýl a v čom vnímate jeho originalitu?

Momentálne je mojou dominantou čiernobiela tvorba s farebným detailom, ktorý podčiarkuje podstatný element diela. Keďže sa však stále učím, neviem s istotou povedať, ako sa môj štýl bude ďalej vyvíjať.

Moderné umenie je často poznačené experimentovaním a prelínaním rôznych médií. Máte ambície v budúcnosti posunúť svoju tvorbu smerom k novým materiálom či kombináciám techník?

Na 100 %. Aj keď nie vždy všetko vyjde na prvý pokus, chyby dávajú priestor na zdokonaľovanie.

IV. Význam emócií, filozofie a introspekcie v umení

Umenie má potenciál reflektovať vnútorné prežívanie umelca a prenášať diváka do emocionálneho alebo duchovného priestoru. Do akej miery je vaša tvorba autobiografická, resp. nakoľko odráža váš osobný svet?

Myslím, že do veľkej miery. Do každého obrazu vkladám kúsok svojho osobného sveta – niekde viac, niekde menej. Hudba mi pomáha precíznejšie dotiahnuť detaily a upevniť celkový výraz diela.

Aké pocity alebo myšlienky chcete sprostredkovať divákovi prostredníctvom svojich diel? Je pre vás dôležitejšie vyvolať u diváka konkrétnu emóciu, alebo mu ponechať slobodu interpretácie?

Chcem, aby moje diela v divákovi zanechali emóciu. Avšak je na každom individuálne, čo si z nich odnesie. Mám rada, keď diela nesú dramatickú atmosféru, a rada by som, aby to bolo z mojich prác cítiť. Nemám konkrétnu emóciu, ktorú by som chcela, aby ľudia vnímali z mojich obrazov – budem však rada, ak sa pri nich zastavia a zamyslia.

Vo svete súčasného umenia často rezonujú témy existencializmu, identity či introspektívnych konfliktov. Cítite sa byť súčasťou tejto širšej umeleckej a filozofickej diskusie?

Keďže som na začiatku svojej umeleckej cesty, neviem to zatiaľ úplne presne posúdiť.

Myslíte si, že umenie môže slúžiť ako terapeutický nástroj, nielen pre autora, ale aj pre diváka? Máte skúsenosť, že vaše diela oslovili ľudí na hlbokej emocionálnej úrovni?

Umenie určite môže slúžiť ako terapeutický nástroj. Ľudia, ktorí videli moje diela, na ne reagovali rôzne – niektorí pozitívne, iní menej nadšene. Stalo sa mi napríklad, že jeden pán sa zľakol zátišia s lebkou, ktoré som maľovala, zatiaľ čo na jedno dievča pôsobilo dramaticky. Boli to dva rozdielne názory, no potešili ma oba – aj ten menej priaznivý, pretože dielo vyvolalo emóciu, a práve o to mi ide.