Lucia Takáčová: Od hudby k maľbe

(rozhovor)

Ako dlho sa venuješ umeniu?

Vo svete umenia žijem v podstate odmalička. Pochádzam z trochu netradičnej rodiny ako hudobných tak aj výtvarných umelcov. Rodičov mám hudobníkov v opere v štátnom divadle v Košiciach, preto som odmalička mala vzor v umení.

Viedli ťa rodičia k hre na hudobný nástroj?

Ono to išlo tak postupne. Samozrejme, že sme skúsili rôzne hudobné nástroje ako sú husle, potom flauta, no mňa akosi stále ťahalo viac ku štetcom. Rodičia na mňa netlačili, ale nechali ma slobodne sa rozhodnúť vo výbere krúžkov. A ja som si vybrala základnú výtvarnú umeleckú školu, kde som chodila celú základku. Neskôr som zvažovala viacero možností štúdia ako reštaurátorstvo a maľba, no nakoniec som sa rozhodla pre odevný dizajn, nakoľko celé detstvo sa stretávam s divadelnými kostýmami, ktoré ma nesmierne fascinovali. Síce v rodine máme mnoho hudobníkov, ale máme aj zopár renomovaných výtvarníkov, preto ani výtvarné umenie nebolo mojim rodičom vzdialené, práve naopak, podporili ma v tom.

 

Tvoje obrazy sú výstižne tým, že je v nich veľa hudobnej tématiky. Má to niečo spoločné s tvojim detstvom, alebo je to len preto, že sa ti to páči?

Moje obrazy sú zrkadlom môjho detstva. Vyrastala som medzi hudobnými nástrojmi a notami. Veľa času som trávila v divadle na skúškach s rodičmi, alebo s babkou keď učila detičky na husle. Ja hudbu vnímam o čosi inak ako ostatní a preto aj v mojich obrazoch počujem hudbu. 

 

V tvojich obrazoch často vidno kvety. Čo ťa k tomu vedie?

Keďže naša rodina bola neštandartná a moji rodičia mali celkom zaujímavú pracovnú dobu, veľa času z môjho detstva sme trávili mimo mesto. Príroda je miesto, kde sa cítim byť doma. Milujem lesy, kvety, zvieratá. Je to asi najprirodzenejšia súčasť mňa. Prírodu milujem, pretože ma nekonečne veľa možností. Ísť len tak na lúku, cítiť  vône jednotlivých kvetov, počuť spev vtákov a hlavne navnímavať tú lásku, ktorú vám dá len príroda.

 

Kedy si sa tvorbe začala venovať naplno?

Prišlo to celkom náhodne, keď som jedného dňa dostala ponuku podielať sa na príprave projektu The Rooms v Košiciach. Išlo o únikové miestnosti, kde som si prešla jednou veľkou výzvou a to monumentálne maľby na steny. Nikdy predtým som sa nestretla s maľbou takýchto rozmerov, keďže niekedy išlo aj o 5-6 metrové steny. Tam som sa zdokonalila v technike trompe l'oeil a takisto som mala možnosť vytvárať jedinečné priestorové diela. Tieto projekty mi dali veľa, pretože som sa naučila aj pracovať s materiálmi ako drevo, textil, koža, pur pena, betón a množstvo ďalších vecí, za pomoci ktorých vznikli nádherné prvky

 

 Aké témy si robila a čo ti tam dalo najviac zabrať?

Asi najviac som sa potrápila s jaskyňou. Zadanie bolo prerobiť miestnosť na podmorskú jaskyňu, kde som vytvárala kvaple po kvaploch a následne na to som všetky kvaple maľovala, na povrchu použila fosforovú farbu, špeciálne svetlá a jazierko. Podieľala som sa na témach Pán Prsteňov, Sherlock Holmes a Piráti z Karibiku. V Pánovi Prsteňov ma potrápila obrovská armáda vojakov asi na 6 metrovej stene, fosforová armáda duchov a množstvo detailov a malieb asi v 4 miestnostiach. V téme Sherlock Holmes sa premenila holá miestnosť na ulicu starého Londýna, kde som si vyskúšala už spomínanú techniku trompe l'oeil, čalúnenie pri vyrábaní viktoriánskeho koča a takisto reštaurovanie rôznych nábytkov. V teme Piráti z karibiku som prerábala miestnosti na jednu obrovskú pirátsku mapu, ďalšiu miestnosť prerobenú na čelo lode, kajuty a iné

 

Ako pokračovalo tvoje umecké vzdelávanie?

Počas tohto obdobia som si prešla viacerými výtvarnými kurzami, ktoré ma bohužial nikam neposunuli až do chvíle kedy som navštívila ateliér umelca Didier Le Mar. Prvé čo ma zaujalo, bolo to, že som musela absolvovať prijímacie skúšky v podobe 3 prác, na základe ktorých sa rozhodovalo o tom, či na súkromné hodiny budem chodiť alebo nie. Zadania boli pomerne náročné, no nakoniec som bola úspešne prijatá, pretože Didier sa nerozhodoval len na základe technickej stránky kresieb, ale zaujímala ho aj duchovná podstata mojej tvorby. Bola som svedkom toho ako neprijal viacerých ľudí, s ktorými som sa v ateliéri stretla, a to práve preto, že síce nekreslili zle, ale kreslili ako stroje. 

 

Čím ťa obohatili výtvarné hodiny?

Naučila som sa úplne iné techniky a možnosti, ktoré na školách nikto ani nespomenie. Veľa urobilo aj to, že hodiny sú vedené individuálne a preto som mala možnosť nazrieť do hĺbky mojej tvorby a o to viac precítiť každú informáciu a skúsenosť. Didier sa snaží o vývoj môjho rukopisu a naučiť ma vyššiu formu maľby a to maľby, ktorá vychádza z vnútra môjho JA, aby ma aj po rokoch moja tvorba napĺňala. 

 

Na čom pracuješ práve teraz?

Práve pracujeme na dvoch zásadných projektoch. Jeden je zameraný na podporu a rozvoj umenia nie len na Slovensku ale aj v Európe a druhým projektom je práca na dielach na spoločnú výstavu pre rok 2020, kde sa zameriavam na tématiku opier známeho skladateľa Giuseppe Verdi, ale všetko bližšie sa dozviete v ten správny moment. 

 

Autor článku : BEAUTIFUL ART grand gallery    Ivan L.  

Spoločnosť

BEAUTIFUL ART s.r.o
Južná trieda 4.B
040 01 Košice
 
IČO: 46969276   DIČ: 2023681275
Banka: Tatrabanka a.s.
Účet: SK3711000000002946062789

Kontakt

BEAUTIFUL ART s.r.o
Južná trieda 4.B
040 01 Košice
 
Tel.: 0944033123, 0904333202
E-mail:
Copyright © BEAUTIFUL ART s.r.o 2019.. Všetky práva na texty a foto materiál uvedené na tejto stránke sú výhradným duševným a autorským vlastníctvom spoločnosti BEAUTIFUL ART s.r.o a Didier Le Mar